Život v “Mestečku”

Štvrtok 6. októbra 2016 – na obed v „mestečku“

Mestečko. Tak sme pracovne nazvali utečenecký tábor, ktorý sa vytvoril doslova pred našimi dverami. Naozaj to vyzerá ako také malé mestečko, ale namiesto domov sú tu stany a prístrešky z celtoviny, oddelené úzkymi uličkami. Odvšadiaľ sa ozýva vrava, počuť rôzne nárečia, starých i mladých, detský plač, občas aj smiech. Príbytky sú jednoduché a rovnako jednoducho sú aj zariadené. Na zemi zopár prikrývok alebo len rohože zo zviazanej trávy, niekoľko hrncov, nádoby na vodu a jedlo. A to, čo si kto stihol vziať z domu. Pri každom stane leží kôpka dreva na oheň a každé 3-4 stany majú jedno spoločné ohnisko. Na okraji tábora je studňa a provizórne sprchy. Viem, nie je to žiadny luxus, ale lepšie niečo ako nič.

 

Sobota 15. októbra 2016 – večer v posteli

Som strašne unavený, ale dnešok stojí za zápis. Všetko sa to začalo ráno. Išiel som k našej studni, pozrieť sa, aký je stav vody (pomaly nám vysychá), keď som čosi začul. Pri studni sedelo malé dievčatko a plakalo. Prihovoril som sa mu, chcel som vedieť, prečo plače. Zistil som, že sa volá Assunta, má osem rokov a že sa stratila. Len nedávno prišla do nášho mestečka spolu s mamou a dvoma sestrami, ale zrazu sa jej kamsi stratili a nevedela ich nájsť. Nemohol som ju nechať samú, bola nová a tábor vôbec nepoznala, tak sme sa pustili do hľadania spoločne.

Prechádzali sme mestečkom a hľadali mamu so sestrami. Pýtal som sa kdekoho, nikto nám nevedel pomôcť. Najskôr sme skúsili ošetrovňu. Už od rána tam bolo plno, včera nám konečne dorazila nová zásoba liekov a ľudia čakali na vyšetrenie. Pod prístreškom na dvore sedelo aj niekoľko tehotných žien a matiek s deťmi, ale Assuntina rodina tam nebola. Skúsili sme teda ihrisko, zastavili sa pri studniach, no nikto vraj takú ženu nevidel. Neostávalo nám nič iné, ako prezrieť tábor. „To zaberie celé hodiny,“ pomyslel som si a modlil sa, aby sa stal zázrak. Išli sme teda stan za stanom, rozhliadali sa, pýtali, vysvetľovali. „Nevidela som nikoho takého. Hľadáte už dlho? Nože si na chvíľu oddýchnite a najedzte sa,“ ponúkla nás Salvatoria, staršia žena, ktorá žije v mestečku už 2 roky. Práve varila na malom ohníku ovsenú kašu s trochou mäsa. Až pri pohľade na jedlo som si uvedomil, aký som hladný. Bolo už pred druhou popoludní. A ktovie, kedy naposledy jedla malá Assunta. Musela zomierať od hladu, a predsa nič nepovedala. Ostali sme teda na obed u Salvatorie. Cítil som sa vinne, že jem z jej skromných zásob, no urazil by som ju, keby som sa neponúkol. V tomto už Sudáncov poznám. Hocako málo majú, hosťom dajú vždy to najlepšie.

Po jedle sme sa poďakovali, rozlúčili so Salvatoriou a pokračovali v hľadaní. Prechádzali sme okolo výdajne potravín a ja som sa pomaly vzdával nádeje, keď zrazu Assunta skríkla: „Mama!“ Žena stojaca v rade na prídel hlások okamžite spoznala a vybehla dcérke naproti. To bolo radosti! Chvíľu som ešte pobudol s malou Assuntou a jej rodinou a potom, takmer po celom dni, som sa vybral domov. Odchádzal som unavený, ale spokojný.

 

 

Ďalšia časť zápisníku bude čo nevidieť. Zatiaľ si vyskúšajte aktivity :)

Námety na aktivity

Hľadanie mamičky – bludisko

Pomôž malej Assunte nájsť svoju mamičku. V saleziánskom „mestečku“ hľadá na viacerých miestach, kým ju nájde. Prechádza okolo studne, ošetrovne, ihriska, stanového tábora, až mamičku nakoniec nájde.

 

Recepty

Na našej stránke máme na stiahnutie Minikuchársku knihu, ktorá obsahuje zopár receptov na vyskúšanie juhosudánskej kuchyne.

Postavme si stan

Vytvorme si doma, v škole, na stretku alebo vonku stanové mestečko. Použime deky, látky, stoličky, stoly, palice, špagáty. Stavanie stanov je zábavné, môžeme si postaviť každý svoj alebo po skupinkách. Ak máme možnosť, nechajme ho stáť zopár dní a skúsme si ho zariadiť aj zvnútra, čítajme si v ňom knihu alebo pozvime druhých na návštevu a pohostime ich štedro ako Salvatoria.

Pôst za deti v Južnom Sudáne

Máme tu obdobie pôstu, naberme odvahu a skúsme v rodine prežiť jeden deň podobne, ako žijú deti v Afrike – menej jesť, zrieknuť sa sladkostí, šetriť vodou, nehrať sa na mobiloch… A keď to bude náročné, vydržme a obetujme to za deti v Južnom Sudáne.