Škola aj napriek vojne

Utorok  25. októbra 2016 – popoludnie na ihrisku   

Dnes som si uvedomil jednu vec. Bol som pred obedom v mestečku, šiel som odniesť jedlo niekoľkým novým rodinám. Práve som kráčal bludiskom uličiek, keď ma čosi vytrhlo zo zamyslenia. Môj zrak upútali deti, posedávajúce pred stanmi. Niektoré sa hrali v malých skupinkách, iné len samy sedeli a pozorovali okolie. Tie, ktoré prišli len nedávno, boli z nového prostredia vystrašené. Na tvárach tých, ktoré tu boli už dlhšie, sa zasa zrkadlila nuda. Bolo ich tu tak veľa! A nemali čo robiť. Nikto sa im nevenoval, dospelí mali dosť iných starostí – a my s nimi. Prečo som si to doteraz vôbec neuvedomil? Samozrejme, videl som ich každý deň, ale popri tom všetkom, čo sme riešili, som vôbec nemyslel na to, čo celé tie dni robia. Veď sú tu už skoro tri mesiace! Najvyšší čas niečo s tým spraviť…

 

Streda 30. novembra 2016 – večer v kaplnke

Od začiatku konfliktu prešlo takmer pol roka, ale boje neustávajú. Po prvých náročných mesiacoch, keď bolo treba v prvom rade zabezpečiť základný chod mestečka, sme koncom októbra znova otvorili školy a škôlky. Každé ráno prichádza 3 100 detí a mladých z celého mesta a blízkeho okolia – sú to študenti, ktorí navštevovali základnú a strednú odbornú školu už pred vojnou. K nim teraz pribudlo vyše 1 500 detí z mestečka.

Keďže do tried sa zmestí len časť z nich, učí sa aj vonku, pod stromami neďaleko tábora. Nie je ľahké zabezpečiť pravidelné vyučovanie pre toľkých. Mnoho učiteľov odišlo z krajiny alebo si museli nájsť lepšie platenú prácu, aby uživili svoje rodiny (všetky ceny pre vojnu dvoj až trojnásobne stúpli, jedlo dokonca až päťnásobne!).

Kiežby sme im dokázali ponúknuť vyšší plat. Naozaj ich potrebujeme. Zatiaľ nám pomáhajú dobrovoľníci a zopár našich starších študentov. Každý deň po škole sa ešte niekoľko hodín venujú mladším deťom.

Áno, prekážok je veľa. Ale vidím, ako veľmi sa decká chcú učiť. Malým prváčikom horia oči zvedavosťou, potešia sa aj obyčajnej ceruzke a s radosťou sa učia všetko nové. Stredoškoláci si zase dobre uvedomujú, ako veľmi im škola pomôže v živote a poctivo na sebe pracujú.

Vzdelanie je totiž skutočne ich jediná nádej na lepší život. Práve preto nemôžeme prestať. Viem, že to, čo robíme, má zmysel, nech to stojí, čo to stojí.

 

Ďalšia časť zápisníku bude čo nevidieť. Zatiaľ si vyskúšajte aktivity :)

Námety na aktivity

Ja – dobrovoľník učiteľ – čo by som vedel naučiť druhých?

Každý z nás má nejaké dary a talenty alebo sa niečo naučil svojou vytrvalosťou, objavil niečo zaujímavé pri skúmaní sveta okolo nás. Každý z nás môže niečo nové a zaujímavé naučiť druhých.

Nech si každé z detí (aj z dospelých) premyslí nejakú vec – aktivitu, zaujímavosť, tvorivú či pohybovú činnosť – a skúsi ju naučiť druhých v rodine, v škole alebo na stretku.

Učenie vonku

Urobme si zážitkové učenie vonku v prírode, na dvore alebo na sídlisku.

Môžeme ho pripraviť my dospelí alebo zadať ako úlohu pre deti.

Tipy na aktivity: písanie do piesku, do hliny, kameňmi; počítanie s kamienkami, drievkami; výtvarné tvorenie z prírodnín alebo vecí, ktoré nájdeme okolo; vytvorenie mapy pomocou prírodnín: svet, Slovensko…

Hry proti nude

Rozdeľme deti do skupín a vyzvime ich, aby na veľký papier napísali čo najviac hier a aktivít, ktoré by sa dali hrať v prostredí utečeneckého tábora. Bez mobilu a tabletu :).

Môžeme z toho urobiť Knihu hier a aktivít proti nude.

Na našej stránke v 4. téme je na stiahnutie šablóna/predloha na vyplnenie a vytvorenie knihy.

Niektoré z hier sa môžeme zahrať, či už doma, v škole, alebo vonku.