Prosba o pomoc

Nedeľa 8. januára 2017 – v lietadle na ceste do Európy

Letím do Európy. Mám zmiešané pocity, pretože idem prosiť o pomoc pre našu misiu. Dlho sme nad tým s bratmi premýšľali, verili sme, že to nejako zvládneme, ale pravdou je, že potrebujeme pomoc. Ceny stúpajú, ľudí pribúda a peniaze sa míňajú. Ak chceme aj naďalej pokračovať v našej činnosti, potrebujeme podporu zvonku. Na túto cestu vybrali mňa, no neviem, či to bol dobrý výber. Lebo hoci mi je jasné, že robím dobrú vec, že to robím pre naše decká, veľmi sa hanbím. Neviem si predstaviť, čo budem hovoriť ani ako na to budú ľudia v Európe reagovať. Teraz už chápem, ako sa cítil don Bosco, keď prosil o almužny pre svojich chlapcov…

Piatok 20. januára 2017 – cestou na Slovensko

Čím dlhšie som v Európe, tým väčšiu nádej mám. Moje prvotné obavy sa vytratili, hoci sa stále trochu hanbím. Bol som už v piatich krajinách a v každej som zažil láskavé prijatie. Navštívil som viacero saleziánskych domov, farností a stredísk a všade som hovoril o našej situácii. Bol som prekvapený, ako málo sa o Južnom Sudáne v Európe vie. Niektorí ani nevedia, že je tam vojna! No nehovorím len o tom. Snažím sa vyzdvihnúť dobré veci, to, čo funguje, malé radosti bežných dní. Lebo vojna nie je to jediné, čím žijeme, hoc ako silno sa nás dotýka. Asi som predsa len rád, že som sa na túto cestu vybral. Mám pocit, že z každého stretnutia odchádzam obohatený nielen ja, ale aj tí, ktorí počúvajú. Kiežby to tak bolo!

Teraz cestujem na Slovensko. Ešte som tam nikdy nebol, ale poznám zopár Slovákov. Pred konfliktom k nám niekoľko rokov chodili na misie mladí dobrovoľníci zo Slovenska, väčšinou boli v iných mestách, ale niekoľkých som mal možnosť spoznať lepšie a veľmi som si ich obľúbil. Dlho sme sa nevideli, tak rád by som stretol aspoň niektorých z nich!

 

Nedeľa 22. januára 2017 – cestou zo Slovenska

Som taký šťastný! Hoci som bol na Slovensku len necelé dva dni, podarilo sa mi stretnúť takmer všetkých priateľov. Rád som sa dozvedel, ako sa im darí, a oni sa zase zaujímali, ako to vyzerá u nás. So smútkom aj obavami vraj pravidelne sledujú správy a myslia na svojich sudánskych priateľov. Bratia saleziáni ma vypočuli s úprimným záujmom. Vysvetlil som im, že pomôcť potrebujeme najmä so školami a že naším hlavným cieľom je aj naďalej zabezpečiť pre deti vyučovanie a všetko s ním spojené, teda pomôcky, učebnice, uniformy pre tých najchudobnejších, ale aj jedlo pre žiakov z tábora, rôzne voľnočasové aktivity a platy učiteľov, lebo tých naozaj potrebujeme. Na moju veľkú radosť a úžas bratia hneď prisľúbili konkrétnu pomoc. Na Slovensku vraj už niekoľko rokov beží pôstna zbierka pre núdznych v rôznych krajinách a tentoraz ju venujú nám. Nevedel som, čo na to povedať. „Ďakujem“ sa mi zdalo príliš chabým vyjadrením mojej vďaky…

Čoskoro sa vrátim späť do Juby. Som taký rád, že som sem prišiel! Uvedomil som si, akým obrovským darom je mať takúto rodinu vo svete, a tiež, že na to všetko nie sme sami. Že to nie je len o nás. Viem, že ani ja, ani naše decká sa nikdy nebudeme môcť osobne poďakovať všetkým tým dobrodincom, ale niekedy to jednoducho tak je. Pevne však verím, že je Niekto, kto sa dokáže odplatiť stonásobne lepšie. A to im želám.

 

Máme tu posledný týždeň pôstu a s ním aj posledné strany zo Sudánskeho zápisníka. Ďakujeme, že ste čítali až sem.

Námety na aktivity

Mapa mestečka

Skúste nakresliť svoju vlastnú predstavu, ako vyzerá mestečko. Mapu môže nakresliť každý jednotlivo na papier alebo v skupinách, v rodine urobiť jeden spoločný nákres na veľký baliaci papier. Zakreslite všetky miesta, o ktorých ste sa v Sudánskom zápisníku dozvedeli (stanový tábor, studňa, ošetrovňa, kostol, oratko, ihrisko, materská škola, základná škola, odborné školy, polia na pestovanie zeleniny).

Moje dary

Naše dary a talenty niekedy ľahšie vidia iní ľudia než my sami. Aj Sahib sa obával cesty do Európy a nakoniec bol úspešný a spokojný.

Každému nalepíme na chrbát pomocou lepiacej pásky papier A4. Potom si navzájom napíšeme na papiere, aké dary, talenty a výnimočné schopnosti vidíme na druhých. Keď už budú mať všetci napísané, tak si sadneme do kruhu, pozrieme papiere a diskutujeme na otázky: Ktorá z vecí na tvojom papieri ťa najviac prekvapila? Ako ti tieto veci pomôžu v službe iným? Čo by si dnes mohol urobiť pre iných pomocou svojich darov a schopností? Zapíš si to na svoj papier.

(Inšpirované: www.animator.sk/hry-a-aktivity/-/blogs/som-dar-pre-ostatnych)

Misijný dobrovoľník

Misijný dobrovoľník je každý, kto sa rozhodne darovať svoj čas, schopnosti a talenty tým, ktorí to najviac potrebujú. Opúšťajú svoje domovy, rodinu a priateľov, vzdávajú sa svojho pohodlia, aby jeden rok svojho života darovali v službe núdznym vo svete.

Spoločne s deťmi sa zasnívajme a predstavme si, že sa staneme misijnými dobrovoľníkmi a diskutujme o tom. Tipy na otázky do diskusie:

Viem si predstaviť, že by som bol misijný dobrovoľník? Bol by som schopný vzdať sa svojho pohodlia a žiť celý rok v skromných podmienkach? Do akej krajiny sveta by ma lákalo ísť a pomáhať? Čo by na to povedali moji priatelia a rodina? Akú činnosť by som rád vykonával v rámci mojej misie – varenie a vydávanie stravy, práca s deťmi, doučovanie, učenie angličtiny, vedenie