Moja misia – Južný Sudán

Piatok 24. februára 2012 – v lietadle smer Juba

Začnem tak, ako začínam vždy. Volám sa Sahib, mám 29 rokov a som salezián. Práve som na ceste z Indie do Južného Sudánu, kde strávim najbližšie roky svojho života. Dlho som sníval o tom, že budem misionárom a zrazu je to tu. Veľmi sa teším! Samozrejme, že mám aj obavy, veď nielenže bude pre mňa všetko nové, ale navyše idem do krajiny, v ktorej len pred pár rokmi skončila vojna. Napriek tomu sa teším a som veľmi zvedavý, čo ma čaká.

A prečo to všetko vlastne píšem? Doma som si roky písal denník a chcem v tom pokračovať. Je to super vec, najmä keď si ho po čase spätne čítam. Tento zošit však nebudem volať den- ník, lebo na každodenné zápisky iste nebude čas. Nazvem ho jednoducho zápisník – alebo Sudánsky zápisník, lebo práve tam idem…

 

Sobota 3. marca 2012 – Južný Sudán, saleziánsky dom v Jube

Prvý týždeň utiekol ako voda! K môjmu Sudánskemu zápisníku som sa vôbec nedostal, nebolo kedy. Od príchodu som sa takmer nezastavil, zoznámil som sa s mojimi novými spolubratmi, ukázali mi dom, kostol, mládežnícke stredisko, školy a vlastne celý pozemok. Je to tu obrovské! A všetko je tu iné. Krajina, jazyk, zvyky, správanie, jedlo, ba aj humor.

Ale decká sú veľmi milé a privítali ma naozaj srdeč- ne. Vôbec mi nedali pocítiť, že sem nepatrím, že som cudzinec. Naopak, brali ma ako svojho. Každý sa mi hneď chcel predstaviť, takže kamkoľvek som prišiel, spustila sa na mňa vlna mien. Pamätám si z nich asi 10 a aj tie mám problém priradiť k tváram. V tých školských uniformách vyzerajú všetci rovnako!

 

Streda 14. marca 2012 – Juba, večer na školskom dvore

Som v Jube už tretí týždeň a stále si zvykám. Musím sa veľa pýtať, lebo mnohé veci neviem. Čo ako funguje, čo kde je… Ani s menami to nie je o nič lepšie. Pamätám si ich už viac, ale osloviť správ- nym menom správnu osobu, to je stále problém. Našťastie sú deti trpezlivé a ochotne mi svoje meno zopakujú aj po štvrtý či piaty raz :). Och, a ako mi chýba naše jedlo! Nevaria tu zle, na ryžu som zvyknutý, ale chýba mi mäso a zelenina. To mávame len občas. Aspoň s ovocím je to lepšie.

 

Utorok 10. apríla 2012 – Juba, vo svojej izbe

Veľká noc je za nami a pre mňa bola poriadnym zážitkom. Miestni sa vyobliekali do najlep- ších šiat, ženy a deti sa ozdobili náhrdelníkmi, celý kostol bol krásne vyzdobený. Všetko len tak hralo životom a pestrosťou. Vedel som, že Afričania majú radi farby, ale vidieť to naživo je niečo neopísateľné! Aj omše vyzerali inak ako u nás. Tunajší ľudia milujú hudbu a tanec a nemajú problém zatancovať si ani v kostole :).

Nedeľa 29. apríla 2012 – Juba, vo svojej izbe

Konečne sa začínam udomácňovať. Stále som skôr pozorovateľ, ale pomaly sa zapájam do chodu strediska a bežných povinností. Dostal som už aj prvú skutočnú úlohu – čoskoro sa na našom pozemku začne stavať lekáreň a ja budem dohliadať na prácu a pomáhať. Smial som sa, že budem „duchovný dozor“. Inak sa snažím byť čo najviac s mladými, medzi nimi sa cítim ako doma v Indii.

Ďalšia časť zápisníku bude čo nevidieť. Zatiaľ si vyskúšajte aktivity :)

Námety na aktivity

Objavujem a spoznávam Južný Sudán

Vygooglime zaujímavé informácie a materiál o Južnom Sudáne alebo je možné použiť mate- riál, ktorí sme pripravili na stiahnutie a na konci 1. témy na našej stránke v sekcii Téma týždňa: mapa, vlajka, fotky, hudba, typické oblečenie…

Môj sudánsky zápisník

Počas trvania tehličky si môžeme vytvoriť vlastný zápisník ako náš projekt o Južnom Sudáne. Deti si ho môžu robiť individuálne alebo v skupinách, či v rodine. Poslúži nám prázdny zošit alebo stránky papiera, ktoré na záver zošijeme. Jeho obsah sa môže vyvíjať spolu s naším prí- behom a deti si doň môžu vlepovať, kresliť, zaznamenávať zaujímavosti, ktoré budú na stiahnutie, alebo ďalšie veci podľa ľubovôle.

10 rozdielov

Na našej webovej stránke v 1. téme v časti na stiahnutie je pripravená aktivita – 2 fotky detí z Južného Sudánu v uniformách. Môžeme ju vytlačiť a dať deťom úlohu, aby našli na fotkách 10 rozdielov.