Naše spoznávanie Kene

Ahojte, priatelia!

Konečne sa dostávam k svojmu prvému blogu. Sme v Saleziánskom centre v Korre už takmer tretí mesiac (hrozne rýchlo to beží!), ale až teraz som si našla voľnú chvíľu na písanie. Prvé dva mesiace som sa nezastavila – všetko tu bolo nové, spoznávali sme miesta, ľudí, zvyky, krajinu, kultúru a snažili sa zapájať, ako sa dalo.

Príroda

Čo sa týka prírody, krajina tu je dosť jednotvárna, suchá step alebo skôr polopúšť. Rastú tu nízke stromy, väčšinou s tŕňmi. V diaľke sú vysoké kopce. Napriek vzhľadu okolia máme možnosť obdivovať prekrásne západy a východy slnka. Niekedy sa nám až zastaví dych, keď sa večer hráme s deťmi a zrazu sa otočíme a uvidíme obrovské červené slnko nad horizontom. Keďže je krajina rovinatá, hory sú v diaľke a nie sú tu žiadne vysoké budovy ani stromy, tieto východy a západy tu krásne vidno.

Na to, aká nehostinná je táto oblasť, je tu pomerne veľa zvierat. Niekedy nás pred naším domčekom čaká dvojica kôz obhrýzajúca stromy, inokedy sa prídu ukázať oslíky, v okolí sa tu tiež premávajú ťavy. Už sme si na našich štvornohých priateľov zvykli. Počas našej nedávnej cesty do Marsabitu sme sa cítili ako na safari – videli sme zebry, pštrosa, antilopy aj opicu.

 

Tradičný spôsob života

Ľudia v tejto oblasti sú väčšinou pastieri. Chovajú kozy, kravy a ťavy. Zvieratá pasú muži a chodia s nimi často na vzdialené miesta, kde je viac vody a trávy.

Obyvatelia Korru bývajú zväčša v „maňatách“, čo je niekoľko jednoduchých domčekov z prútia postavených vedľa seba, oddelených od okolia plotom. Domčeky sa trocha ponášajú na iglu, majú veľmi podobný tvar, no postavené sú zo zložito pozväzovaného prútia, medzi ktoré sa vkladajú kartóny alebo plechy. Na týchto spoločných malých pozemkoch sa chová mladý dobytok a deti tu majú bezpečný priestor na hry.

 

Roly v rodine sú tu jasne rozdelené. Žena je kľúčová v domácnosti – okrem starostlivosti o deti a varenia chodí aj po vodu a drevo. Zvlášť nosenie vody je činnosť veľmi namáhavá a ženy tu bežne nesú 20 litrov vody na chrbte aj niekoľko kilometrov ďaleko. Čo nás však prekvapilo najviac – je to práve žena, ktorá stavia príbytok pre rodinu!

Muži sa zväčša starajú o dobytok, o ochranu rodiny, dediny, ale nájdu sa aj takí, ktorí sedia pod stromom a hrajú hry s kamarátmi, napríklad obľúbenú africkú hru Mancala. No sú aj muži, ktorí sú vzdelaní a majú prácu, či už nejaký obchodík v Korre alebo sú šoféri a pod.

Miestne ženy sú aj napriek ťažkej práci veľmi pekné. Rady nosia dlhé farebné šaty a náramky na rukách a nohách a mnohé z nich nosia na hlave a krku tradičné viacradové náhrdelníky a ozdoby z korálok. Zistili sme však, že ich krása nie je len tak zadarmo, tieto ozdoby a náhrdelníky nie sú vôbec ľahké! Mali sme možnosť si ich vyskúšať a poviem vám, nechceli by ste ich na sebe mať dlhšie ako pár minút.

Práve preto sa niektoré ženy rozhodli nosiť tieto ťažké ozdoby už len príležitostne, hoci od niektorých to ešte stále vyžadujú ich manželia ako súčasť kultúry. Nohavice na žene v Korre neuvidíte. Dievčatá takisto nosia dlhé šaty alebo sukne, často majú rôzne, pekne zapletané účesy. Veľmi rady zapletajú vlasy aj nám dvom.

Tradiční muži sa nedajú zahanbiť v obliekaní a výzdobe. Hlavne mladí muži, Morani, ktorí sa nevzdelávajú, ale pasú stáda, nosia väčšinou cez seba prehodený farebný plášť, majú vzorované sukne, náramky na rukách a na nohách, náhrdelníky. Na hlave majú často tiež ozdoby. Za opaskom im nemôže chýbať nôž a ruke v palica, ktorú používajú pri pasení zvierat, na obranu, ale ktorá taktiež symbolizuje to, aké majú postavenie v kmeni.

Obliekanie mužov a žien často závisí od toho, či žijú ešte tradičným spôsobom života a snažia sa zachovať kultúru aj v obliekaní, alebo sa toho až tak nedržia, to sú väčšinou ľudia vzdelaní.

Slávenie omše

Omše tu majú veľmi pekné. Veľa sa na nich spieva, ľudia tlieskajú, deti a mladí počas omše pekne tancom zdôrazňujú dôležité časti. Obetný sprievod, prinášanie Biblie pred liturgiou slova, zvlášť jej pozdvihnutie, je sprevádzané radostnými  spevmi. Niet divu, že bežne tu nedeľná omša trvá cez dve hodiny. Páči sa nám, že si doprajú čas na oslavu Boha. Radosť a vďačnosť, ktorú tu cítiť počas omší, núti človeka zamyslieť sa, či sme aj my Európania dostatočne vďační za to, čo máme. Jedna pani nám k tomu povedala, že títo ľudia sú vďační za každý deň, za zdravie, slobodu, za to, že každý deň majú čo jesť a piť.

Dúfam, že som vám aspoň trochu priblížila život v Korre a že ste sa dozvedeli niečo nové a zaujímavé.

Z ďalekej Kene pozdravuje Monika

 

Ďalší blog bude o vode a jej vplyve na život v Korr. Zatiaľ si vyskúšajte aktivity :)

Námety na aktivity

Medzi pracovnými listami na stiahnutie môžete nájsť rôznorodé aktivity k téme: 

Spoznávame Keňu – podklad na prácu s mapou Kene. Slovensko – svahilský minislovník so základnými slovami a frázami. Vyfarbovačka vlajky Kene. Tajnička, v ktorej deti využijú informácie získané v blogu a aktivitách v tejto prvej téme o Keni. Mancala – pravidlá obľúbenej africkej spoločenskej hry a tiež návod na prípravu hry. Partí medzi logické hry pre dvoch hráčov. Vyfarbovačka. Africký náhrdelník – mini návod na výrobu papierových náhrdelníkov (pre mladšie deti). A zopár zaujímavostí zo života a pozorovania našich misijných dobrovoľníčok.

 

Medzi ďalšími materiálmi na stiahnutie nájdete:

Tradičná rozprávka z Kene so šťastným koncom. Po prečítaní môžu deti nakresliť vlastné ilustrácie. Dúhová básnička pre najmenšie deti, ktorú môžete po rozstrihaní na jednotlivé obdĺžniky použiť ako skladačku podľa farieb dúhy. Jednoduchý herný plán na MancaluVideo s hymnou Kene.