Najmladšia krajina sveta

Oficiálny názov:
Juhosudánska republika
Hlavné mesto:
Juba (492 970 obyvateľov)
Vznik:
9. júl 2011
Počet obyvateľov:
12 620 097 (2016)
Rozloha:
644 329 km2
Prezident:
Salva Kiir Mayardit
Priemerná dĺžka života:
ženy – 56 rokov, muži – 54,1 rokov
Vierovyznanie:
kresťanstvo, tradičné africké náboženstvo, Islam
Jazyky:
anglický, arabský, regionálne jazyky
Obyvateľstvo pod úrovňou chudoby:
50,6 %

Chcem pomôcť

História

História Juhosudánskej republiky sa začala v roku 2011, keď sa podarilo obyvateľom žijúcim v oblasti Južného Sudánu vydobyť si nezávislosť od prevažne moslimského Sudánu. V januárovom referende za samostatnosť zahlasovalo takmer 99 % zúčastnených voličov. Referendum o nezávislosti bolo jednou z hlavných podmienok podpísania mierovej dohody, ktorá v roku 2005 ukončila sudánsku občiansku vojnu, počas ktorej si vyše 20 rokov vedené boje vyžiadali približne 2 milióny obetí. V júli roku 2011 bola krajina slávnostne vyhlásená za nezávislú a stala sa 194. nezávislým štátom sveta a 54. africkým štátom. Južný Sudán je tak najmladšou krajinou na svete. Je však tiež jednou z najmenej rozvinutých krajín. Je zmietaná nielen vojnou, ale aj chudobou. Jej ekonomika je závislá najmä od vývozu ropy. Táto najmladšia krajina sveta len dva roky po ťažkom dosiahnutí nezávislosti začala opäť trpieť krviprelievaním. V roku 2013 sa spustili nepokoje a vypukla občianska vojna so stále sa obnovujúcimi ohniskami konfliktov.

Vznik konfliktu

Ťažko dobytú nezávislosť z roku 2011 Juhosudánci oslavovali len krátko. Vládnuca strana Sudánske ľudové hnutie za oslobodenie, ktorá pôvodne viedla krajinu k nezávislosti, sa teraz rozdelila a začala bojovať o moc. V decembri 2013 politické spory prerástli do násilia v uliciach hlavného mesta Juba. Stalo sa tak po tom, čo prezident Južného Sudánu Kiir obvinil jeho viceprezidenta Machara z pokusu o prevrat. Začala sa občianska vojna. Boje medzi dvomi frakciami vládnych síl sa čoskoro presunuli do mesta Bor a neskôr do mesta Bentiu.

Kto bojuje s kým?

Násilie sa začalo šíriť naprieč celou mladou krajinou. Po prvom mesiaci od jeho vypuknutia muselo opustiť svoje domovy približne 413 000 obyvateľov. Desaťtisíce civilistov našlo svoje útočisko v táboroch, mnohí sa uchýlili aj u saleziánov. Situácia v krajine je naďalej nestabilná. V uplynulých rokoch bolo niekoľko pokusov o uzatvorenie mierových dohôd, no žiadnu z nich sa nepodarilo dlhodobo udržať. Boje stále pokračujú a ovplyvňujú takmer všetky oblasti krajiny.

Napríklad v júli roku 2016 vypukla vlna násilia v Jube. Udialo sa to len jeden deň pred 5. výročím vyhlásenia nezávislosti. Počas nej bolo zabitých viac ako 300 ľudí a v priebehu niekoľkých dní zvrátila jeden z ďalších pokusov o politické riešenie situácie. Znásilnenia, vraždy, systematické ničenie, detskí vojaci. Vývoj je aj naďalej veľmi znepokojujúci. Situácia v oblasti ľudských práv patrí medzi najhoršie na svete. Neutíchajúce násilie privádza ku kostolu saleziánskej misie prúdy dotknutých ľudí. Do centra prichádzajú ľudia, ktorí stratili svoj domov a hľadajú tu útočisko.
Mierne prechodné utíšenie bojov v niektorých oblastiach umožňuje ľuďom voľnejšie sa pohybovať, niektorí sa vtedy snažia o návrat do svojich domovov. Napätie však pretrváva a po čase opäť vedie k opätovnému vzniku násilných stretov

„Raz v noci sme museli utiecť z domova,
pretože nám na strechy dopadali strely
a ozbrojenci drancovali domy.“

Joseph, 11 rokov

Joseph má jedenásť rokov. Pochádza z kmeňa Nuerov. Dnes žije v utečeneckom tábore Kakuma v Keni. Prišiel tam s mamou a súrodencami. Opustil priateľov, školu, svoj život a sny do budúcnosti.

Chcem pomôcť

Dôsledky vojny

Vzájomné útoky a obvinenia priniesli do krajiny mnoho zla a utrpenia. Od začiatku konfliktu bol takmer každý tretí obyvateľ Južného Sudánu vysídlený. Asi 3 milióny občanov bolo nútených opustiť svoje domovy. Z toho takmer 2 milióny ľudí je uväznených vnútri oblastí, kde prebiehajú boje. Ďalších 1,17 milióna ľudí utieklo pre vojnu do susedných krajín. Samotná Uganda má na svojom území 600 000 Juhosudáncov, ďalší utiekli do Etiópie, Kene a Ugandy.

Asi 5 miliónov ľudí má obmedzený prístup k potravinám a je na pokraji hladu. Mŕtvych je už vyše 70 000. Násilie prerastá na niektorých miestach do rozsiahlych masakrov, napr. v meste Bentiu v apríli 2014 v priebehu dvoch dní prišlo o život približne 400 ľudí. Ozbrojenci napadli kostol, mešitu a nemocnicu, kde strieľali po ukrývajúcich sa civilistoch. Zbraňou sa stali aj početné znásilnenia, ktoré sú bez hanby využívané ako bežný spôsob zastrašovania civilistov. Krutým obrazom vojny sú aj deti, ktoré namiesto knihy držia v ruke zbrane. V konfliktných oblastiach je zatvorených 70 percent škôl, čo znemožňuje deťom prístup k vzdelaniu. Prítomnosť medzi spolužiakmi nahradila prítomnosť medzi vojakmi. Kriticky negatívny dopad má vojna aj na celú ekonomiku krajiny.

Nepriaznivo na ňu vplývajú aj ďalšie faktory – nízke ceny ropy na svetovom trhu, pričom krajina je od exportu závislá, či nestabilita v susedných krajinách DR Kongo, Stredoafrickej republike, Sudáne a Etiópii. Rekordná inflácia tlačí nadol hodnotu juhosudánskej libry, výdavky za tovar a služby raketovo stúpajú. Ceny potravín sú veľmi vysoké, poľnohospodárske aktivity sú pre konflikt obmedzené a zlá bezpečnostná situácia v kombinácii s biednou infraštruktúrou znemožňuje dodať potravinovú pomoc na mnohé miesta v krajine. Súčasná potravinová kríza môže pri aktuálnom vývoji v krajine prerásť do katastrofických rozmerov. Už teraz môžeme hovoriť o humanitárnej kríze.

Ak občianska vojna bude i naďalej pokračovať, rodiny sa stále budú schovávať ďaleko od svojho domova, neschopné pracovať a sadiť nové plodiny, ekonomika sa bude naďalej prepadávať. Počet hladujúcich ľudí sa bude naďalej zväčšovať a rodiny budú umierať od hladu, podvýživy či chorôb.

Ako pomáhajú saleziáni

Saleziánska misia v Južnom Sudáne je jednou z kvapiek nádeje, ktorá pomáha zmierniť dôsledky vojny konkrétnym ľuďom. V týchto vojnových časoch sa stalo pre Juhosudáncov saleziánske dielo útočiskom, ktoré im dodáva každodennú nádej. Prítomnosť saleziánov v krajine má pre miestnych obyvateľov obrovský význam – do 5 saleziánskych domov prichádzajú od začiatku konfliktu v roku 2013 celé rodiny. Saleziáni im poskytujú stravu, prístrešie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, starajú sa o ich odbornú prípravu na povolanie, voľný čas detí a mladých a mnoho ďalších pre nich nedostupných vecí. V rokoch 2013 – 2014, keď konflikt v krajine prepukol, uchýlili saleziáni 12 000 ľudí, ktorým poskytli humanitárnu pomoc. Ide o tzv. vnútorne vysídlené osoby – ľudí, ktorí boli nútení opustiť vlastné domovy a nájsť útočisko na inom mieste v ich krajine. Mnohí vysídlenci, ktorí prišli k saleziánom v rokoch 2013 – 2014, u nich ostali dodnes, keďže stratili vlastné domovy a nemajú sa kam vrátiť. S novou vlnou nepokojov v roku 2016 sa k nim pridali ďalší. Ich počet sa každým dňom zvyšuje.

„Prítomnosť saleziánov v tejto časti sveta je nielen dôležitá,
ale životne dôležitá, pretože oni pomáhajú v časoch núdze,
podporujú národné zmierenie a záväzok k pokroku“

Martin Lasarte, SDB.

Chcem pomôcť

Do saleziánskej komunity, ktorá sa nachádza v časti Gumbo na okraji hlavného mesta Juba, každé ráno prichádza asi 2 500 detí a mladých ľudí z okolia. Navštevujú školu, predškolské zariadenia a centrá odborného vzdelávania. Základnú školu Sv. Vincenta de Paul a strednú odbornú školu v Gumbo podporujú aj darcovia zo Slovenska prostredníctvom programu Adopcie tried v Južnom Sudáne. „To , že deti a mladí ľudia môžu aj naďalej chodiť do školy, má zásadný význam pre ich budúcnosť, na ktorej sa podieľajú saleziánski misionári na miestach konfliktu,“ hovorí Pablo Souto, zodpovedný za komunikáciu pre saleziánske misie. „Vzdelanie musí byť tiež prioritou. Nielen prenos vedomostí a príprava na trh práce, ale tiež pomoc vytvárať rutiny, dať pocit normálnosti a udržať nádej v živú budúcnosť,“ dodáva Souto.

Centra Gumbo sa silne dotýka fenomén vnútorného vysídľovania. 295 rodín ostalo u saleziánov v Gumbo ešte z rokov 2013 – 2014, v roku 2016 sa k nim pridalo ďalších 300 rodín. V niektorých dňoch roku 2016 bolo v saleziánskom areáli naraz prítomných až 15 000 ľudí hľadajúcich humanitárnu pomoc.

Mnohí z nich sa v pokojnejších dňoch vrátili do svojich dedín alebo našli ubytovanie u príbuzných v meste. Aktuálne žije u saleziánov v Gumbo viac ako 5 000 ľudí bez domova utekajúcich pred bojmi a ich počet neustále narastá. Žijú v dočasných prístreškoch z celtoviny a bambusu. Vo všetkom sa spoliehajú na saleziánov. „Pochádzajú z Mogro, Mangala Bor a Bentuk a prešli až osem dní, aby sa sem dostali. Deti prichádzajú podvyživené a ženy vyčerpané, lebo nosili deti na chrbtoch, bez primeranej stravy, vody a oddychu. Nachádzajú sa medzi nimi aj tehotné ženy,“ hovoria misionári pôsobiaci v stredisku.

Peter, tretí deň po príchode do centra v Gumbo: „Keď sme prišli do centra, bolo o nás dobre postarané. Dostali sme miesto na spanie a tiež niečo na jedenie. Dostali sme sa do normálneho života. Verím, že ak sa situácia upokojí, tak sa vrátim domov.“

Saleziánom záleží na tom, aby aj deti vysídlencov získali vzdelanie. Keďže existujúce priestory v areáli Gumbo nestačili na pravidlenú výučbu všetkých prišelcov, v rokoch 2014 – 2015 sa saleziánom podarilo postaviť v Gumbo novú školu. Slúži vyslovene na vzdelávanie vysídlených detí a mládeže. Okrem toho pre nich saleziáni organizujú aj rozličné kurzy a aktivity. Tehlička 2017 chce pomôcť aj týmto deťom.

Okrem najväčšieho centra v Gumbo majú saleziáni v Južnom Sudáne ďalšie 4 centrá, kde poskytujú pomoc dotknutým vojnou. Samotné stredisko vo Wau aktuálne poskytuje útočisko viac ako 2 500 ľuďom. „Nikto nemôže predvídať udalosti v Južnom Sudáne, ale sme pripravení splniť všetko, čo bude nutné,“ hovorí otec Ferrington. Zariadenia sú však stále menšie.

Potreba pomoci pre centrá je kontinuálna, pretože noví ľudia prichádzajú do centra denne. Prichádzajú prakticky bez ničoho, preto je nutné im poskytnúť základné veci pre život – stravu, prístrešok, zdravotnú starostlivosť. Zásoby materiálov pre pomoc je nutné neustále dopĺňať od potravín cez hygienické potreby až po matrace a sieťky proti komárom.

Ako chceme pomôcť

Veríme, že aj deti skúšané vojnou môžu mať budúcnosť. V súčasnosti funguje v Južnom Sudáne 5 saleziánskych centier, do ktorých sa uchýlilo viac ako 20 000 ľudí. Chceme podporiť 10 škôl, ktoré navštevuje približne 4 600 detí z utečeneckých táborov. Vzdelávanie týchto detí im pomôže spracovať traumy z vojny, pripraví ich na realitu po skončení konfliktu v budúcnosti. Pretože budúcnosť je to jediné, čo im môžeme spoločne dať. Financie získané zbierkou použijeme na kúpu učebníc a školských pomôcok potrebných na vzdelávacie programy a voľnočasové aktivity, uniformy, jedlo a hygienické balíčky pre najchudobnejšie deti z utečeneckých táborov. Doteraz tieto deti boli skúšané len vojnou. Dajme im šancu chodiť aj do školy.

Chcem pomôcť