INDIA

India, alebo oficiálne Indická republika, je svojím počtom obyvateľov – vyše jednej miliardy –  Jej názov je odvodený od rieky Indus. Rozprestiera sa takmer na celom indickom subkontinente a jej pobrežie má až 7 000 kilometrov. Na západe susedí s Pakistanom, na severozápade a severovýchode s Čínou, ako aj Nepálom a Butánom. Na východe sú jej susedmi Bangladéš a Mjanmarsko a na juhu Maldivy a Srí Lanka.

V minulosti bola India pod správou rôznych kolónií, vrátane portugalskej, holandskej, francúzskej a neskôr i súčasťou britského impéria, od ktorého si v polovici 20. storočia nenásilne vybojovala nezávislosť na čele s Mahátmom Gándhím, ktorého dodnes označujú za „otca národa“.

India je považovaná za multietnický a multináboženský štát. Má bohaté a unikátne kultúrne dedičstvo a dokázala si zachovať svoje tradície počas histórie aj napriek preberaniu nových zvykov a myšlienok. Množstvo zvyklostí, jazykov a monumentov je dôkazom vzájomného prepletania vplyvov počas storočí. Napríklad slávny Tádž Mahal alebo aj iné pamiatky sú príkladom islamsky inšpirovanej architektúry, ktoré boli zdedené po mugalskej dynastii. Indická spoločnosť je široko pluralitná, mnohojazyčná a mnohonárodnostná.

India má síce v absolútnom ponímaní štvrtú najväčšiu ekonomiku, pretože patrí medzi krajiny s najväčším počtom obyvateľov, jej HDP na obyvateľa ju však radí medzi chudobné krajiny. Pracovnú silu vytvára 496,4 milióna obyvateľov, z čoho poľnohospodárstvo tvorí 60 %, priemysel 17 % a služby 23 %. Miera nezamestnanosti je 9 %. Z poľnohospodárstva sa v Indii produkuje ryža, pšenica, bavlna, juta, čaj, cukrová trstina, zemiaky; dobytok, bizóny, ovce, kozy, hydina a ryby. Priemysel zahŕňa spracovanie textilu, výrobu chemikálií, spracovanie jedla, ocele, prepravovanie zariadenia, cementu, ropy a strojov.

Oficiálny názov:
Indická republika
Hlavné mesto:
New Delhi
Vznik:
26. januára 1950
Počet obyvateľov:
1 365 588 505
Rozloha:
3 287 263 km2
Prezident:
Ram Nath Kovind
Priemerná dĺžka života:
68,56 roka
Vierovyznanie:
hinduizmus, islam, kresťanstvo, budhizmus, védizmus
Jazyky:
hindčina, angličtina, (1 000 materinských neof. jazykov)
Mena:
indická rupia (INR)

Chcem pomôcť

KÉRALA – POZEMSKÝ RAJ

Kérala je jedným z 29 štátov Indie, nachádzajúcim sa na juhovýchode, na pobreží Malabar, ktorého územie patrilo v minulosti pod holandskú i portugalskú kolóniu. Oficiálne vznikla 1. novembra 1956 zlúčením regiónov, ktoré spájal rovnaký jazyk – malajálamčina. Rozprestiera sa na 38 863 km2 (menšie ako Slovensko). Na severe susedí so štátom Karnataka, na východe so štátom Tamil Nadu a s Lakadivským morom na západe. S 33 387 677 obyvateľmi je Kérala 13. najväčším štátom Indie, ktorý sa delí na 14 dištriktov.

Názov Kérala má nejasný pôvod. Podľa jednej obľúbenej teórie však pochádza z malajálamčiny, a to zo slov kera – „kokosová palma“ – a „alam“ – čo znamená krajina. Odtiaľ teda „Krajina kokosových orechov“, ako ju nazývajú aj miestni vďaka hojnosti tejto obľúbenej potraviny.

Keď viac ako polovicu roka prší

Kérala leží v pásme vlhkého tropického monzúnového podnebia. Geograficky je veľmi rozmanitá. Nachádzajú sa tu vysoké, členité a chladné pohoria s najvyšším vrchom Anamudi (2 695 m n. m.), ako aj zelené nížiny a údolia a na západe pobrežné planiny. Krajinou preteká až 44 riek. Mnohé z nich sú zásobované dažďovou vodou práve počas obdobia cyklónov a monzúnov, ktoré tu trvá prakticky od júna až do decembra. Ročne tak v Kérale spadne v priemere 2 923 mm až 5 000 mm zrážok

Raj, ktorý treba chrániť

Vďaka vlhkému a teplému podnebiu sa v krajine darí exotickému rastlinstvu a živočíchom. Najväčšiu rôznorodosť možno pozorovať vo vyššie položených miestach. Rastie tu viac ako 4 000 rôznych druhov kvitnúcich rastlín a 1 000 druhov stromov. Ďalej tu žije približne 118 druhov cicavcov, 500 druhov vtákov, 189 druhov rýb, 173 druhov plazov. Tento zelený raj je domovom slona indického (ktorého hinduisti považujú taktiež za posvätné zviera), tigra bengálskeho, obrej veveričky, pytóna alebo aj kobry kráľovskej. A hoci si stále udržiava svoju krásu a divokosť, na druhej strane je tiež čoraz viac ohrozovaný deštrukciou prirodzeného prostredia, eróziou, zosuvmi či zasoľovaním pôdy, a tiež častou ťažbou prírodných zdrojov

Záhrada indických korenín

Nie nadarmo sa Kérala označuje aj pseudonymom Záhrada indických korenín. Od starovekých čias bola hlavným producentom čierneho korenia, ktoré vyvážala do všetkých známych končín vtedajšieho sveta. Korenie z Kéraly poznali už v starovekom Babylone, Asýrii, Fenícii, Číne či Egypte. Aj v súčasnosti tvorí takmer 97 % národného vývozu a okrem toho sa tu pestuje aj kardamóm, vanilka či škorica. Domácou obľúbenou potravinou je, samozrejme, ryža, ktorú miestni obyvatelia pestujú na rozsiahlych poliach. Výborne sa tu darí aj spomínaným kokosovým palmám, čaju, káve či kešu orieškom.

Rozšírený je i domáci chov a s 590 kilometrov dlhým pobrežným pásom a 400 000 hektármi vodných tokov je Kérala tiež jedným z hlavných producentov rýb v Indii. Hospodárstvo krajiny obohacuje aj produkcia prírodného kaučuku, z ktorého sa vyrába guma, taká dôležitá v mnohých priemyselných odvetviach.

Medzi hinduistami, kresťanmi a moslimami

Tak ako celá India, aj Kérala je známa svojimi bohatými náboženskými tradíciami. Náboženstvo zohráva v živote Kéralčanov veľmi dôležitú úlohu. Je súčasťou každodenného života, do ktorého vnáša poriadok i sviatočné momenty v podobe rôznych náboženských rituálov, spomienok, osláv a pod. Tie sa najčastejšie nesú v hinduistickom, moslimskom či kresťanskom duchu.

Z hinduistických sviatkov je v Kérale najznámejší a najväčší Onam – festival žatvy –, ktorý sa koná na prelome augusta a septembra. Podľa tradície sa festival slávi na pamiatku kráľa Mahabali. Počas štvordňových osláv sa usporadúvajú napr. lodné preteky (vallam kali), tanec tigrov (pulikali), vyrábajú sa rôzne kvetinové dekorácie (pookkalam), ľudia sa obliekajú do pestrofarebných masiek a oslava je často sprevádzaná hudbou na tradičnom ručne maľovanom nástroji Onavillu.

Islam je po hinduizme druhým najrozšírenejším náboženstvom v Kérale. Člen moslimskej komunity sa v Kérale nazýva tiež Mapila, zároveň ide aj o najstaršiu moslimskú vetvu, ktorá sa usadila v južnej Ázii. Najviac členov tohto náboženstva žije na severe. Aj u nich sa, okrem veľkých sviatkov ako napr. ramadán, možno stretnúť s rôznymi formami spoločenskej zábavy. Patrí sem tradičný tanec Oppana, ktorý je súčasťou svadobnej ceremónie, alebo mužský tanec Kolkkali.

Kresťanstvo, ktoré podľa tradície do Indie priniesol apoštol Tomáš, má práve v Kérale najväčšie zastúpenie. Žije tu až 18 % kresťanov. Okrem tradičných sviatkov Vianoc a Veľkej noci je veľmi obľúbeným obdobím sviatok sv. Sebastiána, ktorý sa oslavuje 11 dní počas januára. V tomto čase sa konajú rôzne modlitebné procesie a spevy, počas ktorých kresťania ďakujú za dary a prijaté dobro.

Každodenný život

Život Kéralčanov je predovšetkým na vidieku veľmi jednoduchý a skromný. Väčšinou sa sústreďuje okolo každodennej práce na poliach, kávových či čajovníkových plantážach, alebo okolo domáceho hospodárstva. Vo veľkých mestách je centrom života rušná ulica s malými obchodíkmi s tovarom najrôznejšieho druhu, farby, chuti a vône.

Don Bosco medzi chudobnými Kéraly

V Kérale sú prítomní aj saleziáni. Dielo dona Bosca sa tu začalo šíriť začiatkom 20. storočia. V súčasnosti má vyše 2 500 členov prítomných medzi chudobnou mládežou na stovkách stredných a technických škôl, v rôznych centrách, ale aj na vysokých školách. Saleziáni dona Bosca sú v Indii považovaní za jedného z najväčších sprostredkovateľov technického vzdelania. V Kérale sú saleziáni prítomní v 22 domoch. Tým najchudobnejším z chudobných sa venujú vo svojich misijných, mládežníckych centrách, farnostiach, školách či v domovoch pre opustené deti z ulice.

VODA – NEUDRŽATEĽNÝ ŽIVEL

V auguste 2018 zasiahli Kéralu mohutné povodne, ktoré boli podľa slov miestnych obyvateľov najhoršie za posledných 100 rokov. Silné monzúnové dažde rozvodnili rieky do takej miery, že sa začali vylievať zo svojich korýt a zaplavili takmer celú krajinu. V regióne Idukki na juhu Kéraly bol napr. nárast priemerných zrážok až o 94 %. Takúto vodu nikto nečakal a nikto na ňu ani nebol pripravený. Po prvýkrát preto museli v krajine otvoriť 35 z 54 vodných nádrží, ktoré už neboli schopné udržať vodu pritekajúcu z okolitých riek.

Voda sa liala doslova zovšadiaľ. Vytopila a zničila tisíce domov, škôl, nemocníc, chrámov a iných dôležitých administratívnych budov. Podmyla cesty a mosty, v dôsledku čoho boli mnohí obyvatelia, hlavne na vidieku a vo vysoko položených oblastiach, odrezaní od okolitého sveta a rýchlej pomoci. Vyše 400 ľudí prišlo o život a desiatky obyvateľov zostalo nezvestných.

  • 1,45 milióna ľudí v humanitárnych táboroch
  • 20 000 zničených domov
  • 483 mŕtvych
  • zničených 57 000 ha poľnohospodárskej pôdy
  • 8 000 kusov uhynutého dobytka
  • 35 rozsiahlych zosuvov pôdy
  • dažde obrali ekonomiku o 195,2 miliardy rupií
  • 83 000 km ciest zničených (z toho 16 000 km frekventovaných komunikácií)

V dôsledku neustálych vodných prívalov na mnohých miestach došlo k nebezpečným zosuvom pôdy. Mnohé polia a veľké poľnohospodárske plochy zostali úplne zdevastované. Ohrozené boli aj miestne voľne žijúce zvieratá a dobytok. Takmer jeden a pol milióna ľudí muselo byť evakuovaných a premiestnených do humanitárnych táborov. Po dvoch týždňoch začal dážď slabnúť a voda klesať. Až vtedy sa postupne začala ukazovať spúšť, ktorú po sebe záplavy zanechali.

Čo je skutočnou príčinou?

Keď vláda Kéraly hľadala príčiny záplav, začali sa ozývať hlasy odsudzujúce zle navrhnuté vodné nádrže, ktoré nedokázali udržať vodu z okolitých riek pohromade. Hoci boli tieto námietky opodstatnené, neodpovedali však na otázku, odkiaľ sa vzalo toľko vody. Nakoniec sa predstavitelia Kéraly i odborníci po dôkladnom zhodnotení situácie zhodli na tom, že záplavy vznikli dôsledkom klimatických zmien, ktoré sú čoraz viac evidentné aj v tejto oblasti.

Zmena, ktorá sa týka všetkých

Hoci sa v prípade Kéraly hovorilo o výrazných výkyvoch počasia, neobvykle vysokých zrážkach a pod., v skutočnosti sú tieto zmeny súčasťou jednej veľkej klimatickej zmeny, ktorá sa týka nás všetkých. A hoci ide o prirodzený proces, vplyvom ľudskej činnosti nadobúda rýchlejší a výraznejší spád. Od druhej polovice 20. storočia muselo ľudstvo čeliť viacerým environmentálnym problémom ako hrozba používania jadrových zbraní, zoslabovanie ozónovej vrstvy, ktorá chráni našu zem pred nebezpečným ultrafialovým žiarením Slnka, ako aj rýchla zmena klímy, ktorá predstavuje najaktuálnejší a najzávažnejší problém súčasnosti.

Život v obrovskom skleníku

Jedným z najdôležitejších indikátorov klimatickej zmeny je globálne otepľovanie, ktoré je výsledkom neustáleho baženia ľudí po prírodných zdrojoch. Príkladom je ťažba fosílnych palív (ako je ropa, uhlie, zemný plyn, urán a pod.). Tie sa od priemyselnej revolúcie v 18. storočí ťažia a spaľujú stále vo väčšom množstve. Ich vypúšťaním do ovzdušia sa začalo meniť chemické zloženie našej atmosféry. Z našej zeme tak vznikol veľký skleník, v ktorom nám je stále viac a viac horúco. Napriek tomu tento proces znečisťovania stále trvá a jeho obmedzenie je pre ľudstvo (predovšetkým pre bohaté krajiny) ťažkým orieškom, pretože by kráčalo ruka v ruke s obmedzením ekonomického rastu a s tým spojeného komfortu, na ktorý sme si v priebehu rokov zvykli.

Negatívny dopad na prírodu

Od priemyselnej revolúcie vzrástla svetová teplota o 0,8 °C a vedci tvrdia, že môže stúpnuť až o 2 °C. Takéto rýchle zahrievanie spôsobuje:

  • roztápanie ľadovcov a zvýšenie hladiny oceánov – ľadovce na Severnom póle a ľadová pokrývka na Antarktíde miznú, zároveň je pravdepodobné, že do roku 2050 zmizne až 75 % ľadovcov vo švajčiarskych Alpách
  • pribúdanie prírodných katastrof – na niektorých územiach (napr. v Afrike) dochádza stále častejšie k extrémnym suchám, v zalesnených oblastiach (Európa, Amerika) sú rozsiahle požiare, v monzúnových oblastiach a blízko pobreží sa stále častejšie vyskytujú povodne, ako aj veterné smršte, hurikány či tornáda. Všetky tieto katastrofy so sebou prinášajú ľudské i ekonomické straty
  • posúvanie vegetačných pásiem – smerom k pólom a posúvanie vegetačných stupňov smerom hore s rastúcou nadmorskou výškou. Mnohé rastliny a živočíchy sa takýmto teplotným zmenám nevedia prispôsobiť alebo sú naopak druhy, ktoré sa objavia na miestach, kde sa predtým nevyskytovali
  • zánik biodiverzity – v prípade napr. morských koralov, ktoré sú útočiskom i zdrojom potravy pre mnohé iné živočíchy, stačí, aby sa teplota vody zvýšila iba o 1 °C a začnú odumierať.

Dopad na človeka

Kvalita života človeka a jeho zdravie závisí od mnohých faktorov, ako sú kvalitné potraviny, pitná voda, čisté životné prostredie, bezpečné obydlia a dobré sociálne podmienky. Dôsledkom stále častejších prejavov klimatickej zmeny sú však tieto základné potreby ohrozované. Stále častejšie dochádza k:

  • vysychaniu vodných zdrojov – s ktorým súvisí aj nedostatok jedla a potravy pre človeka i domáce zvieratá
  • znehodnocovaniu úrody – vypestované plodiny sú dôsledkom záplav alebo sucha odplavené alebo vyschnuté
  • výskytu rôznych chorôb – ktoré sa rozširujú v dôsledku zvyšovania teploty
  • presídleniu a utečenectvu – ľudia sú pre nedostatok zdrojov a pre katastrofy nútení hľadať nové miesta na život
  • ekonomické dôsledky – hľadanie nových možností v boji proti následkom klimatických zmien a prevencia v rámci dlhodobého rozvoja krajín si vyžaduje financie, čím neskôr sa problémy začnú riešiť, tým vyššie sú náklady.

Kérala po katastrofe

V prípade Kéraly začala vláda situáciu po povodni riešiť veľmi rýchlo. Okrem riešenia následkov prijala aj určité opatrenia v oblasti riadenia prírodných katastrof. Začalo sa s mapovaním území náchylných na záplavy v záujme prípravy mitigačných (zmierňujúcich) opatrení. Zakázali sa veľké staviteľské projekty v oblastiach krutých záplav a začalo sa s výstavbou nových štruktúr na zachytávanie vody ako jazerá, rybníky, ako aj s čistením zanesených hlavných vodných nádrží a s odstraňovaním prekážok.

Taktiež sa prijali finančné plány na zabezpečenie investícií do zalesňovania a ochrany vegetácie, ktorá vodu zachytáva. Založili sa miestne komisie na plánovanie riešenia v čase krízy, ako aj komisie na vzdelávanie a verejnú komunikáciu, ktoré by ľudí včas upozornili na hroziace nebezpečenstvo.

100 ročná voda v Kérale

VRÁŤME, ČO VODA VZALA

Už počas záplav, ako aj po nich, sa začali mnohí jednotlivci, rôzne skupiny i organizácie doma i v zahraničí mobilizovať, aby pomohli obetiam postihnutým nešťastím. Do aktívnej pomoci sa zapojili aj miestni saleziáni, keďže medzi poškodenými boli aj mnohé rodiny študentov navštevujúcich saleziánske školy.  

Humanitárna pomoc a tábory

Počas prvých dní na kritických miestach záplav zasahovali záchranné jednotky i dobrovoľníci, ktorí vyslobodzovali obete z vytopených obydlí. Niektorí ľudia ostali uviaznutí na strechách budov alebo v ruinách. Na ich vyslobodenie boli často potrebné letecké záchranné akcie. Títo ľudia boli umiestnení v záchranných táboroch, kde im poskytli jedlo, ošatenie, lieky, potravinové doplnky, matrace i psychosociálnu podporu na ľahšie prekonanie traumy. Táto efektívna pomoc bola možná aj vďaka prejavenej solidárnosti prostredníctvom mnohých zbierok.

Saleziánski študenti v akcii

Keď voda opadla, bolo potrebné začať s čistením zasiahnutých území od nánosov a ruín, ako aj doplniť domácnosti potrebným vybavením. Do chodu bolo nevyhnutné okrem obydlí uviesť aj mnohé štátne inštitúcie ako školy, administratívne a správne budovy. Na tejto fáze obnovy sa zúčastnili aj saleziánski študenti. Okrem čistenia budov sa zapojili aj do opätovnej elektrifikácie vyše stovky domovov a do zbierky školských pomôcok pre svojich spolužiakov.  

Oprava a výstavba nových domov

Zároveň sa začalo s okamžitou opravou poškodených domov či výstavbou tých zrútených. Táto časť obnovy trvá prakticky až doteraz a určite pomôže aj verejná zbierka Tehlička, z ktorej by mali mať úžitok predovšetkým sociálne slabšie rodiny. Vďaka výťažku budeme môcť postaviť domy rodinám zo 7 dištriktov, opravíme zničené obydlia a zabezpečíme živobytie kúpou dobytka a finančným príspevkom ďalším rodinám v núdzi bez dlhodobého príjmu.  

 

Chcem pomôcť

Ako chceme pomôcť

Prostredníctvom verejnej zbierky Tehlička chceme opraviť povodňou poškodené domy či nanovo postaviť tie úplne zničené a zároveň zabezpečiť spôsob živobytia pre najviac zasiahnuté rodiny. Projekt uprednostní rodiny, ktoré sú z ekonomicky slabších oblastí a žijú pod hranicou chudoby.  

Chcem pomôcť